Motorizovaný postroj pre závesné klzáky (lietanie na ktorom sa často označuje anglickou značkou FLPHG - Foot launched powered hang gliding )
je v podstate klasický postroj pre závesné klzáky na konci ktorého je rúrková konštrukcia s dvoma podpornými nohami.
Na tejto konštrukcii je zvyčajne namontovaný dvojtaktný motor, ktorý poháňa vrtuľu v tlačnom usporiadaní.
Na lietanie s týmto postrojom sa používa klasický závesný klzák. Toto usporiadanie umožňuje pilotovi odletieť
nielen z kopca, ale aj z roviny. Na bezpečné odštartovanie z roviny za bezveterných podmienok stačí v priemere
plocha veľká ako futbalové ihrisko. Ak fúka vietor a nevyskytujú sa v blízkosti veľké prekážky je to aj oveľa menej.
Motorizovaný postroj má obmedzený výkon, preto jeho použitie ako cestovný prostriedok je obmedzené.
Naopak je výborným prostriedkom na autonómne odštartovanie a dosiahnutie dostatočnej výšky pre nájdenie stúpavých prúdov
na termické lietanie, ale aj ako prostriedok na lietanie pre radosť keď meteorologické podmienky nie sú vhodné na
termické lietanie.
|
15 Marca 1975 John Moody prvý krát úspešne pripojil 10 kW motor West Bend so 70 cm vrtuľou na Easy Rider
dvojplošný závesný klzák skonštruovaný Larry Maurom. Moody odštartoval tak, že s plným plynom bežal,
až kým nevzlietol zo zamrznutého povrchu jazera západne od Racine vo Wisconsine Jeho let trval 30 minút
a bol to vôbec prvý let motorizovaného závesného klzáku, ktorý začal modernú revolúciu v ultraľahkom lietaní.
Potom 27 Júla 1976 predstavil na každoročnom stretnutí v Oshkoshi svoj Icarus II motorizovaný motorom McCulloch 101.
Neskôr pridal na svoj vynález aj kolesá a koncom roka 1979 bolo už na svete viac ako 100 súperiacich firiem
vyrábajúcich motorizované ultralighty , ale len veľmi málo z nich ponúkalo aparáty na ktorých sa dalo odštartovať nohamy.
V Anglicku Steve Hunt experimentoval s pridaním motora McCulloch z motorovej píly na závesný klzák Scorpion.
Motor bol vyvedený cez reduktor na vrtuľu v ochrannej trubici, ale kvôli veľkej hmotnosti celého systému vývoj zastavil.
Hunt si však uvedomil potrebu použitia spojky pri štartovaní motora a na redukovanie vibrácií v celom systéme.
Zatiaľ v USA pokrok vo vývoji pokročil a v roku 1977 spoločnosť Soarmaster z Arizony vyrobila prvý komerčný
motorizovaný závesný klzák Soarmaster. Motor bol odporúčaní na použitie z klzákmi Electra Flyer Cirrus alebo Olympus,
keďže kalkulácia ťahu bola urobená len na tieto dva klzáky.
Na tento účel vyvinuli dvojtaktný motor s reťazovým redukčným systémom, spojkou a dlhou hriadeľom,
ktorý bol pripevnená tesne pod kýlom klzáku. Tento motor vyvinul výkon približne 7,6 kW a 35 kg ťahu čo
mu umožnilo stúpať asi 0,7 m/s. Na danej sústave existoval len veľmi jemná rovnováha medzi aplikovaním príliš
veľkého ťahu, ktorý premohol pilota a aplikovaním ťahu nedostatočného pre let. Aj napriek tomu, že Soarmaster-a bolo
veľmi ťažko ovládať, bol sľubným pokrokom vo vývoji motorizovaných závesných klzákov štartovaných nohami,
až kým sa nezačali stávať zvláštne nehody. Keď piloti odtlačili často sa objavovali zranenia nôh čo mu vyslúžilo
prezývku "Toemaster" ("prstový majster") alebo "Sawmaster" ("pílový majster"). Ukázalo sa, že keď sa pilot dostal
do beztiažového stavu alebo na minimálnej rýchlosti pod plným výkonom, klzákom prudko trhlo dopredu, pretože os ťahu
bola príliš vysoko nad ťažiskom sústavy.
Prvý skutočne úspešný motorizovaný klzák štartovaný nohami bolo Mosquito. Mosquito už nemalo motor namontovaný na kýle,
ale celá motorová sústava bola namontovaná na postroji, ktorý bol štandardne zavesený na klzák, čím sa dosiahlo,
že ťažisko už bolo dostatočne nízko pod kýlom klzáku. Mosquito bolo navrhnuté a vyrábané Švédskym vynálezcom Jhanom Ahlingom
(Swedish Aerosport). Ahling prvý raz letel s Mosquitom v roku 1987, ale malo výkon len okolo 7,5 kW a niekoľko problémov,
ktoré bolo treba doriešiť. Keď bol Mosquito znova uvedené na trh v roku 1990 malo už výkon 10 kW (118 cm3,
motokárový motor Radne Raket 120). Jeho popularita najprv rástla hlavne medzi Európskymi a Austrálskymi pilotmi a až niekedy
koncom 90-tych rokov sa do určitej miery stalo populárnym v Severnej Amerike.
Dizajn Mosquita bol koncom 90-tych rokov znova vylepšený a uvedený na trh v roku 2000 pod menom NRG.
V tom istom čase sa začali objavovať aj motorizované postroje s podobným dizajnom ako Mosquito,
čim sa stalo neoficiálnym štandardom medzi motorizovanými jednotkami. Tieto postroje sa objavujú na trhu pod menami ako:
WASP (Ed Cleasby a Chris Taylor)
DOODLEBUG (Ben Ashman)
RAVEN (Randy Haney)
X1 (Ken Osage a Dave Little)
ZENON (Sotos Christoforou)
EXPLORER (Bob Bauer)
FILLO (Milan Víta)
SKY SCOOTER (Pető Mátyás)
BOOSTER (Bill Brooks)
30. Apríla 2003 modifikovaný DoodleBug 2 sa vzniesol na Anglickú oblohu poháňaný prúdovým motorom s ťahom okolo 45 kg.
JetBug, ako ho neskôr premenovali bol vyrobený v spolupráci Flylight Airsports Ltd. a MicroJet Engineering. Jeho letová
autonómia je len okolo 10 min so spotrebou 1liter /min. Obidvaj skúšobný piloti priznali, že mal o trochu viac ťahu na
plnej rýchlosti ako jednotka z štandarden dodávaným motorom Radne Raket 120, avšak hluk bol signifikantne horší.
|
Október 1977 - Trip Mellinger úspešne preletel zo svojím Easy Riser-om preletel z pobrežia Kalifornie na ostrov Catalina čím urazil 42 km
August 1978 - Francúzky priekopník Bernard Danis sojil Soarmastera a krídlo SK 2SS o ploche 15,6 m2 a vystúpal do výšky 1825 m ASL
April 1979 - Americký pilot Larry Mauro uletel 162 km pomocou z nôh štartovaného ľahko motorizovaného klzáku Easy Riser.
Máj 1979 - Britský pilot Gerry Breen vytvoril nový rekord v preletenej vzdialenosti pomocou LMZK,
keď urazil vzdialenosť 325 km z Walesu do Norwichu vo Veľkej Británii. Týmto vytvoril svetový rekord v non-stop prelete pomocou LMZK,
ktorý je stále platný.
Júl 2002 - Talianský majster v závesnom lietaní Angelo d'Arrigo doprevádzal kŕdeľ 10, v zajatí vychovaných, ohrozených západosibírskych
žeriavov na klzáku Icaro s pripojeným motorizovaným postrojom NRG na ceste dlhej takmer 5300 km od polárneho kruhu,
cez Kazachstan až na brehy Kaspického mora v Iráne.
Apríl 2005 - Anglický pilot Stewart Bond vyletel zo svojím DoodleBugom a Aerosom Discuss 14 v kľudnej atmosfére do výšky 3706 m ASL.
Máj 2005 - Chris Street vystúpal vo svojom motorizovanom postroji Explorer a na krídle Litesport do výšky 4114m ponad Mt. Cook na Novom Zélande.
Júl 2005 - Americký pilot Bruce Decker uskutočnil štart z extrémnej výšky (3048 m). Štart sa uskutočnil na postroji X1 a krídle ATOS 146.
Protivietor bol len okolo 4,8 km/h
|
