Vietor bol veĽmi slabý, takže na pristávačke si ho dolina usmernila od východu až severovýchodu. Na štarte sme veĽa času venovali koordinácii, lebo sme chceli letieť na prelet v skupine, riadení z veže leteckou vysielačkou. Tú som mal ja, a Laco mal byť iba na príjme. Z veže sme žiadali 300m nad najvyššou prekážkou v okolí, čo bolo 1200m (4000 feet) - viacmenej iba kvôli Mišovi a Vilovi. Ja s Lacom sme mali ísť na leteckom pásme, pričom na rozdiel od minulosti sa teraz používa frekvencia Košice-RADAR: 119.85 MHz. Na GPS si nastavujeme výšku vo fítoch, lebo sa mi to nechce v hlave stále prepočítavať (moje vário pozná iba metre).
Prvý štartoval Vilo a pustil to do protisvahu k el. stožiarom. Myšlienka to bola dobrá, ale realizácia niekde zahaprovala. Po dlhšej prestávke nastúpil Mišo a po chvíli čakania na závan (mali sme väčšinou bezvetrie), okolo 14:00 odštartoval a pustil to doĽava popri svahu. Svah nefungoval a Mišo stratil nejakých 40m po malú muldu. Potom sa nám stratil vo veĽkej mulde, ale neskôr naškrabal pár desiatok metrov. Vrátil sa a neskôr statočne bojoval hlboko pod rampou. Asi po pol hodinke pristál pri studničke.
Vietor mal byť podĽa predpovede iba 10km/h vo všetkých hladinách, preto stupáky vznikali kde sa im zachcelo a svah bol dobrý iba na to, aby sa doň miestami opreli, keď ich privial vánok od juhovýchodu. Ja som odštartoval do začínajúceho závanu, ale to bol iba chrbát stupáku. Po odlepení od rampy som letel dole ako kameň a pred svahom som rovným letom napichol jadro. Povolil som hrazdu, a chcel som zatiahnuť zips. Ale nestačil som ani dotiahuť zips a stupák skončil a ja padám 50m pod rampu. Tak trielim priamou cestou do malej muldy, ale tam je to tiež úzke a krátke. Lepím sa na svah a mierim do stredu veĽkej muldy. Vo polovičnej výške svahu začínam uvažovať o nasadení na pristátie, keď to konečne na mňa dýchlo. Najprv osmičky, potom konečne kruh, a podo mňa nastupuje zberba myšiakov. Hajzli leniví, to vy mne máte ukazovať stupáky a nie ja vám!
Potom už to ide. V 4000 feet žiadam Košice zatiaĽ o 6000 feet (2000 m) a štartuje aj Laco. Nejako sa neviem dostať do 5000 feet, ale vidím ako prach za traktorom fičí hore Hájskou dolinou. Preskakujem do stredu doliny, stúpam a čakám na Laca. Nad Zádielom už žiadam 7000 feet a oznamujem letisku, že sme v skupine dve rogalá. Riadiaci ma šokuje informáciou, že nás vidí na radare (v tej chvíli máme nejakých 2000 m a sme od letiska asi 28km). Základňa je nad nami ešte nejakých 300m.
Postupujeme na Sorošku a pri Hrhove žiadam stúpanie do 8000 feet (2440 m). Konečne som v základni. Trochu som nervózny z Laca, lebo ma nevie dostúpať a každý stupák iba "ochutná" a ide preč. Vylietavam vedĽa mraku a skúšam trochu vyklesať, ale Laco je stále veĽmi nízko. Na Soroške dolietame pod pekný mrak, od ktorého pokračuje rad mrakov až do Slovenského raja. V tom ma kontaktuje riadiaci, že okolo nás za 15 minút poletí Boeing a máme si vybrať - buď sa presunieme nejakých 5-10 km na sever, alebo vyklesáme pod 7000 feet. Na juh do Maďarska nemôžeme kvôli Boeingu, a keď pôjdeme na sever, už sa asi nedokážeme vrátiť. Tak sĽubujem že vyklesáme (teda Laco už nemusí), a ja priťahujem hrazdu a letím na Silickú planinu - aspoň si natiahneme trasu.
Cestou naspäť sa zastavujeme nad Jablonicou a vo výške 1700 m sa vozíme v slabom ale príjemnom stúpaní. Ja Laca fotografujem zo všetkých možných uhlov a on ma konečne prestúpa. Po hodnej chvíli sa pohneme na Hrhov a tu Laca zase stratím v "hlbinách". S prebytkom výšky ho predlietam a ukazujem sa mu nad Zádielom. ĂŹalej už je to veĽmi pokojné. Ja chcem letieť do Moldavy a tak si robím nástup cez Turniansky hrad. Laco sa lepí na Hájsky svah, kde už Vilo hodinku brúsi svah (druhý štart). Keď oznámim veži svoj zámer, Laco vyrazí, ale správne vyhodnotí, že z úrovne svahu do Moldavy nedoletí. Tak sa vraciame na pristávačku pod rampou. Ja sa ešte pol hodiny vozím v zbytkoch termiky, odhlasujem sa zo spojenia s letiskom a pristávam.
Fotky:
- PohĽad od Hrhova na Zádiel, vyčkávam v základni.
- PohĽad od Sorošky na juh - stačí preletieť túto planinu a sme v Maďarsku.
- Návrat zo Sorošky naspäť na Zádiel.
- Laco.
- A zase Laco.
- Naša rampa v detaile (to je Vilo).
- Rampa od východu. My Košičania si vieme odfotiť svoj štart - na rozdiel od iných 
- Ten dym vzadu ide až ku mne a ja sa v ňom chvíĽu vozím pred pristátím. Dym cítim v nose.
- Laco celebruje Dnes prvý raz v živote otočil Sorošku a tým sa posunul na ďalší level.Let:
CrossCountry - Pegas
CrossCountry - Laco
prekrásne!!!
. Zatial co Gaspi potreboval na prekonanie celej trate asi 3 a stvrt hodiny, mne na to stacilo 2 a tristvrte 
no po teoretickom vytoceni podpriemerneho stupaku by sme na neho asi pozerali pekne zhora.