Takže mal byť Tokaj, JZ-Z do 4 m/s, dostupy do 1800m. Kvôli západnému vetru a problémom s navigáciou šoféra bez GPS sme zavrhli let na Slovensko a namiesto toho som vymyslel trojuholník Tokaj-Nyiregyháza-Hajdúnánás-Tokaj, spolu 90 km. Ciele majú byť vysoké, však nech rastieme
Na štarte sme boli traja: ja, Mišo a jeden mladý Maďar. Ĺ tartoval som do slabého závanu a bez problémov vysvahoval 20m. Točiť sa mi nechcelo, lebo som necítil jadro. V doline to kopalo, evidentne rozbitá záveterná termika. Potom sme s Maďarom vyklesávali - ja po Ľavom rebre, on po pravom. Stretli sme sa na hornom konci viníc v slabej nule. Tá skončila a tak sme sa vybrali na úpätie pravého rebra a tam kde je to krasové prepadlisko sa zrejme pri západnom vetre tvorí dobrá termika. Mne to stačilo na vyškriabanie sa do 200m nad štart. Skúšal som aj kameňolom na západe ale slabota. Celý kopec bol o ničom. Medzitým odštartoval Mišo a niečo točil vĽavo. Skontroloval som to jeho "akože" stúpanie a pokorne išiel na pristávačku s medzistanicou pri prepadlisku. Prepadlisko zase zabralo, a tentoraz som si dal záležať aby som centroval náveternú hranu stupáku. Stúpalo to dobre, ale Mišovi som sa tým rýchlo stratil zo zorného uhla. To mu bolo osudné, inak by sa asi nevybral stredom doliny na pristátie. Od výšky 1400m bol znos taký veĽký, že som sa nedobrovoĽne pustil na prelet.
Prvé rameno nič moc. Motkal som sa v nejakých 1300m a nič som nevedel ucentrovať. Mraky sa hnali od SZ a keď som nad kumulmi zbadal pár lentikulárov, začal som pochybovať. Tesne pred Nyiregyházou to však zabralo a pod vrstvou rozliatych altokumulov to išlo až do základne. V kĽude som si tak obzeral muničné sklady pred letiskom - mimochodom zakázaná oblasť do výšky 700m. TIZ zónu letiska Nyiregyháza vo výške 1200m som v pohode nadletel.
Na druhom ramene mohutnelo pár širokých kumulov, pod ktorými sa dalo letieť s malou stratou výšky. Niekde tam sa 100m nado mnou objavil nejaký maďarský Aeros - nechápem ako to dokázal. Odlietal som zo základne a nikoho okolo seba som nevidel - musel asi priletieť kolmo na môj smer na konci môjho preskoku. Najťažšie to bolo pred druhým otočákom - mestom Hajdúnánás. Protivietor a malá výška. Nakoniec som sa vyškrabal v jednom neviditeĽnom tornáde - spoznal som ho tak, že ma v jednom mieste vrhal hlavou dole, a vzápätí nasledoval katapult hore. Inak, dôležitá informácia pre rodinne založených pilotov - na južnom okraji tohoto mestečka som videl veĽké bazény so šmýkačkou.
Posledné rameno bolo najťažšie. Vietor nebol problém ale čas sa chýlil k 16:00, a to je zvyčajne čas, kedy sa nad rovinou končí termika. Pohrdol som pár polmetríkmi vo veĽkej výške, takže som nakoniec skončil nad jedným poĽom vedĽa väznice v Tisalok. Do cieĽa mi zostávalo už iba 11km cez rieku. 10 minút som sa vozil nad pristávačkou vo výške 150-200m a nemohol pristáť ani vystúpať. Aspoň som si vychutnal tesné zblíženie s orlom a bocianom, ktorým tieto výšky evidentne stačili. Centrovať som nemusel, pretože nosilo celé pole. Po 4 a pol hodine letu som toho mal aj tak dosť.
Ă
