Plán bol letieť to tentoraz po rovine.
ĂŹalej in orbis pictus:
----------------------------------
Pod základňou, nad Tokajom, sa mi po vetre urobilo predmostie z dvoch mrakov po trati. ZatiaĽ dobré.
Ako vravím, zatiaĽ dobré.
Ale po druhom kumule obrovská diera a jeden kumul v diaĽke - tam musím doletieť (aj som doletel).
Prvé kilometre treba začať vo veĽkej výške, lebo zvozy tu nie sú možné. Ibaže by ste mali tie vznášadlá ako v C.S.I. Miami.
Vzduch nad základňou mal príliš dobrý gradient. ĂŹalej na východ (nejakých 7km) sa urobil rad mrakov, a v mojom smere nič. Smerom na Michalovce čisté nebo.
Bolo to trápenie. Neskoro som pochopil, že nesmiem točiť, lebo termika bola sekaná vetrom. Pred hranicou som už išiel pristáť, tak som si aspoň odfotil Malý a VeĽký Kamenec (moja výška 600 m.n.m.). A presne na hranici prišiel najkrajší stupák dňa - z obrovských pasienkov na hranici.
Pristátie 10 km za VeĽkým Kamencom (6 km vedĽa Brehova), dokopy nejakých 52 km, a 85 km zvozu navyše. Ale zase sme si dopriali dobrú večeru v reštaurácii Koruna vo VeĽkom Kamenci a ochutnávanie vína vo Viničke.
Inšpirácia pre motorovú sekciu - v Strede nad Bodrogom som videl práškarské letisko.
