Nakoniec sme sa nazbierali traja, s pochopenim hesla, radsej na kopci s neistym vetrom, ako v robote...
Prvy startoval Brano, a aj nas prekvapil, ked po starte asi 5 metrov za rampou poskocil vyskovo tak cca 10-15 metrov... Potom Robo (bez spojenia), nakoniec ja po drobnych tech. problemoch...
Brano to po tristvrte hodinke vzdal, a zahlasil do vysielacky, ze uz toho ma plny chrup. Robo dotaca stupak nad rampou, ja ho dobrovolne opustam... Robo mieri na preskok, je mam dilemu, ci ist k Branovi na zem, alebo za Robom... Nepaci sa mi to, ale preskakujem na zadiel, hladam Roba nad soroskou, Za zadielom uz zacinam vazne uvazovat, co tam pri tom (uz cistom zapade aj podla pristroja) vlastne robím. Ved sa mam rad, tak preco tam v tych rotoroch trpim? A Robo sa este stale nevracia zo sorosky... Brano mi hlasi do radia, ze Robo mu telefonoval po pristati... S malou dusickou doberam vysku, aby som aspon akotak bezpecne dal naspat (do zavetria hradneho kopca) a sadol ku Branovi. Kedze Brano nechal vsetko na pristavacke a zacal turu (pre auto). Najkrajsi zazitok som mal asi z pristatia, sam som so sebou spokojny.
Bol to taky den, tak na sutaz...
A o (tor)ture pre auto nech porozprava Brano...