Aladin zase “šálil”! Malo byť jasno, ale už pred obedom sa slnko cudne schovalo za nevľúdnu vysokú oblačnosť. Na štarte fúkalo na komoru, ale slabo – darmo v PP na letisku dávali 5m/s z JZ a na Chopku čistý juh 15m/s!!! Zo štartu to vyzeralo, že aj na pristávačke fúkal silnejší juh , než na štarte!
Jaro nevydržal s nervami a neprezieravo odštartoval pri slabom vetre a zamračenej oblohe. Po pár otočkách pri neustálom klesaní zahlásil odlet na pristátie. Kým som ja čakal cca 45 min. na lepší prífuk a pohrával sa už aj s myšlienkou zbaliť to a “zletieť” to s rogalom na streche auta, začalo sa od západu pomaly vyjasňovať. Rozhodol som sa počkať, kým sa nevyjasní aj nad našimi hlavami. … a vyplatilo sa! S príchodom lúčov začal vietor jemne (!) naberať na sile. Po pol druhej som nad Dubinou spozoroval už aj šantiacich dravcov – znak toho, že to funguje! O 13,45 hod. som sa rozhodol letieť. Po štarte som po pár otočkách nastúpal nad štart a v občasných 0,5 a 1-metrových stúpaniach som sa dostal až do výšky 150 m nad štart.
Pohľad na farebné červené smreky podo mnou a na Tatry v pozadí bol úžasný. Posmelený nadobudnutou výškou som si to nasmeroval na západ ku kameňolomu. Bohužiaľ, na západ od stožiarov to šlo v kuse dole a kým som sa spamätal, bol som po otočke spät vo výške polovičky kopca. Nuž, “potentoval” som to - mal som zostať nad východným štartom – tam to fungovalo! Nezostávalo mi nič iné, než ísť na pristátie. Záhradky ešte sem tam kopli ale návrat na kopec už nebol možný - aj keď na pristávačke stale fúkalo z J/JZ 3–4 m/s. Pristával som po 20 minútach letu nahnevaný na seba a vlastné chybné rozhodnutie. Jaro bol smutný ešte viac, že so štartom nepočkal.
Pre auto na štartovačke sme si kolegiálne vyšliapali spolu. Na štarte fúkalo na komoru a ešte silnejšie, ako počas môjho štartu!!! … neurobiť chybné rozhodnutie - mohla to byť aj hodinovka!!!
