No tak nieco dolozim, aj ked podstatne uz bolo povedane. Po Jurajovom starte Robo skonstatoval, ze : "aha, doprava po stromy a ide to hore, parada." Ked ale odstartoval Robo, celkom dlho ukozoval pismenka na hornom potahu... Nakoniec sa vyskrabal. Kym som dosiel na start, fucalo statocne z boku, postavil som sa pred padak (tandem) a cakal na smer. Ked prisiel tien, smer sa zrovnal a vyrazne to zoslablo. Pg ma zacal tlacit, tak som mu radsej ustupil. pekne osdstaroval a do minuty aj pristal. Tak som pre istotu pockal na sniecko, odstartoval. a postupne v boji vyklesaval. Ked som sa uz vyhybal pg, co na pristavacke nafukovali padaky... nakoniec to predsa vyslo.
Ja som si neplnil sny, ale tesil sa len tak. Nad nejaky zasnezeny tatransky konciar som sa dostal, ale dalej som nemal moral.
Vzduch bol aky bol, napinak som este radsej neskusal...
Nakoniac som sa aj tesil na zem, aj som chcel pristat hore kopcom, nemozem za to, ze ten kopec sa na vrchole prelkopil... este ze mam ozajstny brzdiaci padak...
No a byt v Polsku a nedat si žurek alebo aspon zapiekanku, co dodat...

... a "urbanlegend" o Debne je na dlho, ale jeden pekny vecer po lietani mu mozme venovat. po tych rokoch a Robovom lete to bude urcite este krajsi pribeh...