Ja len, že ideálny zvozár a šofér je ten, ktorý počká do odletu, predtým poasistuje pri štarte (podržať predné lanká, keď treba) a až potom sadne do auta a odíde. Tak je to najlepšie - bez chvatu, čo z auta vziať, prípadne odložiť jedlo a pitie. Ani mobil som nemal dostatočne nabitý, a auto bolo preč. Napokon predsa len vydržal až do pristátia. Ešte aj zvyšnú žemľu som musel nechať pre medvede vo vrecku na konári strumu a skoro plnú fľašu minerálky na zemi pri kmeni - ak by bol po zjedení žemle smädný.
Aj tak som svojmu šoférovi vďačný za ochotu "odbehnúť" z práce a napokon nám venovať viac ako dve hodiny času.
Ináč, to lietanie vo dvojke bolo naozaj fajn. Takto cielene spolu a blízko s druhým ZK som ešte nikdy nelietal. Na západnom okraji Kozích chrbtov to nemalo chybu. Brúsili sme to tam spolu dosť dlho čakajúc, že nastúpame viac a poletíme na Liptov, ale nič výživné neprišlo.

Tak sme to otočili späť ku kameňolomu a dohodli sa, že tam trochu nastúpame a poletíme na pristátie pri Sp. Teplici. Aj tam bola lúka miestami ako špongia, ale bolo to lepšie než pod Dubinou. Napokon - auto nás čakalo v meste, tak takto bolo logickejšie.
Schudol som o jedno celé kilo a dnes som uťahaný ako kôň!
...a dnes zase prší!
Ešteže sme ten včerajšok využili.
