... a mohol to byť taký pekný letový deň.
Po rannom telefonáte s Robom sa u oboch zúčastnených strán prejavila príliš slabá pevná vôľa. Ani vývoz sme nemali zabezpečený, ani zvozový šofér nebol, dostupy mali byť po biede ani nie do 1500, a ešte aj výškový vietor do 11m/s.
No má sa chcieť?
Pred obedom mi volal Jaro S, ako je na Dubine... a čo vraj nelietame v takom perfektnom dni... apoň na Kapušany vraj aby sme to stihli...
Napadol mi žolík v podobe terénneho auta zn. Honda, volám Mariánovi, samozrejme, každá možnosť ako skončiť v robote skôr sa počíta.
Okolo 14.00 odchádzame smer PO... Majo, Robo, RadoN (tech. podpora) a ja.
Na štarte fúka 8-10m/s, (pred 20 rokmi by som bol v "mžiku-oka" pripravený na štart), krídla nechávame na aute sadáme si na lavičky pri ohnisku v závetrí kopca a relaxujeme. (Robo zreštauroval stôl pre ďalších návštevníkov) Okolo 17.00 idem pozrieť na štart, vietor okolo 7-8 m/s, lenivo ideme po krídla, Robo to odpískava.
Po 18.00 štartujem, podávam hlásenie na vežu, hlásenie Majovi o kvalite ovzdušia... Marián nastupuje za mnou, ...vozenie, stupáky pod mrakmi nekonečné, základňa "prokletě nízko" (okolo 1200mnm tipujem)
Po dvoch hodinách som bol zase jediný, čo sa o(d)hlásil na vežu. Dovtedy bol rádiový kľud, až som sa bál, či sa nechystá útok.
Výstup reverzného inžinierstva:
Na Dubiune už po 10.00 hod letel nejaký padáčkar, aj niečo pritočil, ale zjavne to bol nejaký neskúsený mladík. Dalo sa zrejme štartovať aj skôr a v tých psích výškach aj pekne uletieť. tie mráčiky dávali (nie veľmi silno) ale boli pomerne husto.
