Mne vyšlo 86km, ale Stano Vojtek dnes uletel z Čiernej kopy do Poľska 92km. Takže ostanem pri tom, že to bol výdatný tréning a drastické zobúdzanie po zimnom spánku.
Hoci vietor bol z juhovýchodu, nosili západné svahy a západná strana mrakov. Vietor dnes naozaj nebol silný - vo výške iba okolo 16-18km/h, preto nechápem tú roztrhanú termiku. Dnes to bola robotáreň, nič som si neužil. Stupáky roz...ané, v základni doba ľadová. Už v prvej základni som od zimy nevládal potiahnuť šnúru od priečniku. Keby ma vyvrátilo, a musel som vytiahnuť padák, neviem či by som to dokázal. Keď som po polhodine rozcvičil prsty, začala mi byť zima na tele. Krídlo ma v tom vzduchu vôbec nepočúvalo. Aj na úplne povolenom priečniku ma hocikedy stupák vyhodil z načatého náklonu do horizontu. O nejakom stabilnom režime na celom kruhu nemohlo byť dnes ani reči. Po troch hodinách som toho mal naozaj dosť, ale po ohriatí vo výškach pod 1700m som zmenil názor. Pripadal som si ako raketoplán, keď sa ohrieva v spodných vrstvách atmosféry
Veľa stupákov (aj silných) bolo iba na pol kruhu. Mám podozrenie, že to robila pitotka v bočnom sklze, spolu s aktivovaným TEC váriom. Okrem toho som nechápal čo za numerá mi tam hádže NETTO vário, a že nech letím proti vetru, v klesáku, optimálna rýchlosť na doklz bola vždy 30km/h. Až doma som zistil, že som mal zadanú poláru pre padák (-1.2m/s pri 30km/h, -3.2m/s pri 50km/h)
