Dalsi tyzden som isiel sam a to uz bola prava dovolenka. Na kopci 4 padaky, v kempe jedno nemecke obytne auto a ziadny zvozar. Sergio nikde. Pokecal som s nemeckou pani domacou, ktora cakala na svojho manzela a ked ten pristal, ochotne mi isiel urobit zvozara. Na kopci dalsi sympaticky rakusky padackarsky par. Tak som sa chcel pred nimi predviest a na rozdiel od padaka, ktory startoval predo mnou a ihned sa nalepil na svah napravo od startu, ja som si chvilu pockal na bliziaci sa mrak od juhu a po starte som letel na jeho juzny okraj nad Meduno. Tam som sa chytil a peknym stupakom sa dostal az do zakladne (len 1300m/m) a polietal si takmer dve hodiny vo velmi pokojnej termike. Najma ta v rovine, nad kopcekmi jv. od kopca mi pripomenula casy, ked som este lietaval preteky a v neskorych popoludnajsich hodinach dokoncoval ulohu. Podvecer som este urobil zvozara ja Nemcovi aj Rakusanovi, pekne si zase pokecali a vecer o 9. som uz bol naspat v Bibione.
Obidva dni som mal problem s rozpoctom, prvy den som zachranil vyhodenim brzdiaceho padacika a aj druhy den mi do kruhu chybalo asi 20 metrov. Nuz co, malo lietam.
Mam z Meduna dobry pocit, len keby to nebolo tak daleko