10_2009_MEDUNO
Napísané: Št Okt 29, 2009 9:54 am
Vylet za lietanim do Meduna.
Ja Noro a Peto F. vyrazame v piatok 23.10. podvecer cez Bratislavu do Talianskeho Meduna. Teda ja som tento zajazd pojal ako kulturno- poznavaci, kridlo som nebral. V sobotu rano sme na pristavacke. Noro rozbaluje stan, ja laham na lavicku vystriet zhuzvane telo.
Ceskoslovensky kemping
Vitame sa s cechunmi a hybaj na startovacku. Na cerstvom severnom vetre na seba s rozpakmi pozerame. Prichodom hodiny H sa rukav ihned otoci a rozbaluju sa kridla. Nasavam europsku aviaticku atmosferu. Zaujala ma rodinka - otec, mamka a syn. Vsetci lietali.
Syn
Najskor rodicia odstartovali syna, potom otec pomohol mamke a nakoniec sam odpalil na nejakej starsej hajtre. Na hrazde mal pripaskovany hruby kus polystyrenu a v nom zadlabane velke budiky z lietadla. S tymto vybavenim pretacal padaky i vacsinu modernych kridel. Pocasie bolo inverzne, slabe dostupy a na prelet sa nikto nepustil. Druhy den sa pocasie opakovalo , no dostupy boli vacsie . Noro si uzival slobodu nad padakmi a neviem ci vobec nejaky cech ho dokazal pretocit. Po pristati sa skrome usmieval nad flustrovanymi cechmi.
Ze vraj v celych Alpach okrem Meduna sa kvoli pocasiu nedalo lietat a mali statny sviatok, takze na starte bola spusta padakov. Ich bezohladne pocinanie nemalo konca kraja. Donekonecna sa vyvazali pred rampou, nafukovali padaky. Vo vduchu to vyzeralo ako rozzurene klbko vciel. Pokrikovali po sebe, div si nesliapali po padakoch. Divil som sa, ze na takomto znamom mieste nie je vyveseny prevadzkovy poriadok. Mozno cakaju na nestastie ako v Polskej Szkretle alebo Madarskom Nyikome , kde sa tabule s predpismi objavili. Trochu znechuteni , trochu znudeni odchadzame v utorok rano na Lijak. Krajina ma krasovy raz. Tu je padackarska a rogalisticka startovacka oddelena asi kilometrovym lesom. Strma rampa sa podoba na rampu na Zobore,
900m prevysenie, skace sa do prazdna. Nikde nikoho, varime si polievku, kavu, caj.
Prichadzaju dvaja Taliani. Vysoky starsi pan s bielymi fuzami. Rozklada starsieho Ikara, za nim mlady s Moyesom. Peto sa stiahol na bok a Noro nestartuje bo vcera nestastne polamal trapezku na okraji pola. Starsi nevaha a startuje rovno do stupaku, mladsi sa trapi na hrane. Starsi vytaca snad nad cmurky co sa zacinaju robit, mizne v diale a vyske. Potom startuje Peto. Niekolko krat vyhniva i 500m pod start a potom dotaca na start. Hore fuka sever a v rotore par krat pocut klapanie jeho chvostovej plochy. Ked prelieta okolo rampy krici : "ty vole", a vzdava to. Odlietava na pristavacku. Cez Alpy sa vracame na dialnicu do Bratislavy.
Ja Noro a Peto F. vyrazame v piatok 23.10. podvecer cez Bratislavu do Talianskeho Meduna. Teda ja som tento zajazd pojal ako kulturno- poznavaci, kridlo som nebral. V sobotu rano sme na pristavacke. Noro rozbaluje stan, ja laham na lavicku vystriet zhuzvane telo.
Ceskoslovensky kemping
Vitame sa s cechunmi a hybaj na startovacku. Na cerstvom severnom vetre na seba s rozpakmi pozerame. Prichodom hodiny H sa rukav ihned otoci a rozbaluju sa kridla. Nasavam europsku aviaticku atmosferu. Zaujala ma rodinka - otec, mamka a syn. Vsetci lietali.
Syn
Najskor rodicia odstartovali syna, potom otec pomohol mamke a nakoniec sam odpalil na nejakej starsej hajtre. Na hrazde mal pripaskovany hruby kus polystyrenu a v nom zadlabane velke budiky z lietadla. S tymto vybavenim pretacal padaky i vacsinu modernych kridel. Pocasie bolo inverzne, slabe dostupy a na prelet sa nikto nepustil. Druhy den sa pocasie opakovalo , no dostupy boli vacsie . Noro si uzival slobodu nad padakmi a neviem ci vobec nejaky cech ho dokazal pretocit. Po pristati sa skrome usmieval nad flustrovanymi cechmi.
Ze vraj v celych Alpach okrem Meduna sa kvoli pocasiu nedalo lietat a mali statny sviatok, takze na starte bola spusta padakov. Ich bezohladne pocinanie nemalo konca kraja. Donekonecna sa vyvazali pred rampou, nafukovali padaky. Vo vduchu to vyzeralo ako rozzurene klbko vciel. Pokrikovali po sebe, div si nesliapali po padakoch. Divil som sa, ze na takomto znamom mieste nie je vyveseny prevadzkovy poriadok. Mozno cakaju na nestastie ako v Polskej Szkretle alebo Madarskom Nyikome , kde sa tabule s predpismi objavili. Trochu znechuteni , trochu znudeni odchadzame v utorok rano na Lijak. Krajina ma krasovy raz. Tu je padackarska a rogalisticka startovacka oddelena asi kilometrovym lesom. Strma rampa sa podoba na rampu na Zobore,
900m prevysenie, skace sa do prazdna. Nikde nikoho, varime si polievku, kavu, caj.
Prichadzaju dvaja Taliani. Vysoky starsi pan s bielymi fuzami. Rozklada starsieho Ikara, za nim mlady s Moyesom. Peto sa stiahol na bok a Noro nestartuje bo vcera nestastne polamal trapezku na okraji pola. Starsi nevaha a startuje rovno do stupaku, mladsi sa trapi na hrane. Starsi vytaca snad nad cmurky co sa zacinaju robit, mizne v diale a vyske. Potom startuje Peto. Niekolko krat vyhniva i 500m pod start a potom dotaca na start. Hore fuka sever a v rotore par krat pocut klapanie jeho chvostovej plochy. Ked prelieta okolo rampy krici : "ty vole", a vzdava to. Odlietava na pristavacku. Cez Alpy sa vracame na dialnicu do Bratislavy.
