Hjústn, mali sme problém, ale už je to v poriadku. Stále živí a znova v hre
Dnes to bude ale bez fotiek (foťák ostal doma).
Začiatok bol zadarmo - predskokanov nám robili Jožo a Pali na padákoch a svah fungoval perfektne - aj Atlas by sa udržal. Ĺ koda, že ste nešli viacerí - oznam visel na fóre.
Nad Dvorníkmi v rovine sme s Jurajom točili pod pekným mrakom. Od veže sme boli dočasne obmedzení na 4000 stôp, lebo južne od nás klesal dopravný Dash. Potom sme mohli neobmedzene, ale základne boli celý deň iba v 5000 stopách (1500 m). Hru v podstate tvoril Juraj, ja som ho zozadu sledoval, a veži som postupne hlásil kam asi Juraj chce letieť
Pri Hrhove ma prekvapil, keď to otočil naspäť, a pri hrade som pochopil, že nechce ísť do Maďarska (tam to vyzeralo na dážď). ĂŹalej sme to brúsili popod základne a spolupráca s riadiacim bola skvelá. Pri Moldave sme si odskočili na sever kvôli aerolinkám a potom som žiadal trať cez Hodkovce (lebo tam poznám vojenskú strelnicu) a Ĺ acu. Na ostatné názvy dedín som si nevedel spomenúť, čo mi spolu s neschopnosťou násť tú Ĺ acu, vytvorilo malý navigačný problém. Celá dolina bola zadekovaná a pod základňou bola celkom veĽká tma a opar. Za Hodkovcami sme to zmenili smerom na Bukovec a Kavečany. Nad Bukovcom začalo za nami pršať, tak sme si museli švihnúť. Občas nás pokropilo a sprava, z Maďarska, sa nasúval prehánkový front.
Boli sme teda obkolesení dvoma mantinelmi z búrok - vzadu a vpravo, ale na druhú stranu sme mohli využiť stupáky na čele búrok. Bolo to naozaj "vzrušujúce". Riadiaci sa o nás trochu zaujímal, ale snáď nebudem pristávať kvôli nejakému daždíku, keď Budimír začínal byť na doklz. Zrazu som pochopil, že to škvrčanie čo stále počúvam vo vysielačke, nebude Juraj, ale blesky, ktorých bolo okolo dosť. Nad Budimírom sa Juraj rozhodol pristáť, tak som sa vrátil k nemu, ale čiara frontu už preskočila Furču. Mal som ešte 800 m, tak som mal trochu pochybnosti, či stihnem pristáť. Vzduch našťastie nestúpal, ale cucanie blízkej búrky spôsobilo celkom pekný fučák - miestami 40 km/h. Našťastie nebola žiadna turbulencia. Stačil som priniesť krídlo k Jurajovi a spustil sa taký lejak, že som si nepočul vlastného slova. Odhlásil som nás na veži, a riadiaci bol celkom rád, že o mne konečne počuje. Patrí mu vďaka za ochotu, s akou nás pustil do CTR. Dnes sme mali šťastie na správneho človeka.
Takto to vyzeralo na meteoradare, v čase keď sme leteli cez Kavečany. Bolo to pod kontrolou. Dával som si bacha hlavne na to, aby nás búrka nepreskočila a neuzavrela. Na radare to vyzerá OK - išlo to z juhozápadu.
Záverom: 2 hodiny letu a 56 km. Nie zlé. Len škoda toho foťáku. Rád by som si znova pozrel na tie pohĽady - doma, v kĽude.
Až na zemi som zistil, že som na štarte zabudol zavesiť vnútorné podpery a letel som teda iba s vonkajšími. Za letu som to nepocítil (napínal som iba na 2/3). A to mi ešte na štarte Juraj zasúval 3 spodné spíry, ktoré som zabudol na zemi. Nejak skoro mi začína ten Alzheimer
XContest - pegas
