O pol jedenastej sa to uz urobilo:
Na tej fotke to nie je vidiet, ale Jano testoval drahu kolenami. Uz som sa zberal za nim, ked zrazu motor zmlkol a Jano pristaval. Dal do poriadku to, co bolo treba a chystal sa na druhy start, len nevedel nastartovat. Tak som mu isiel pomoct a na treti pokus som mu vytrhol startovaciu snuru, nastastie uz motor bezal. Nuz , dnes je 13. Kedze vietor bol znacne premenlivy a hlavne z boku, uz sme startovali na druhu stranu
Plan bol nasledovny: Sorosku preletiet s co najmensou vyskou, trochu klesnut do roznavskej kotliny a prepliest sa dolinou Brzotina a Gombaseku a vyletiet pri Gemerskej Horke. Plan ale povodne pocital so startom okolo 8.00 a my sme v skutocnosti startovali o 11.00. Kym nasa dolina bola pokojna, lebo bola dlho v hmle, za Soroskou vsetko zilo.
Cely cas proti vetru a pri Gemerskej horke silny klesak, plyn takmer naplno a minus 1 m.
Podari sa nam preskocit na plane k Hucinu a uz sa mnozi termika, trochu naberieme, ale nie velmi, ved v plane je nizky prielet nad drahou. Lenze zle je, vo svojej nadrzi vidim hladinu a to este stale nie sme v Hucine! Takze ziadne klesanie na drahu, odfotime si to a hybaj najkratsou cestou domov
Mierime na hreben severne od Hucina, na ktorom sme minuleho roku tak pekne nastupali, ale chyba lavky. Nikde ziadny stupak, musime pridat plyn a mne benzin utesene ubuda. Vracat sa povodnou trasou neprichadza do uvahy, uz len skratkou cez plesivecku planinu. Ta je ale vysoko a mne chyba vyska. Preskakujem do doliny Stitnika, chytam pat bublin, ale su slabe. Rozhodujem sa s malou vyskou risknut planinu, na jej okraji caka trojmetrik, pomocou ktoreho sa dostavam do potrebnych 1100 m/m a preskakujem nad Brzotin. Potom nad okrajom planiny, kde funguje odtrhova hrana a s volnobehom to utesene stupa. Zial, zapadne prudenie nie je zdalek a take silne, ako cestou tam a stale si nie dom isty, ci tych 35 km urobim. Od Sorosky uz len hladkam plyn a pomaly vytracam vysku. Pri hrade uz je to takmer iste, preto zvysujem rychlost, nech uz mam tie nervy a drinu za sebou. Jano ma na poslednom useku predbieha, mal iste problemy s motorom, radsej drzal vacsiu vysku, kde bolo viac zapadne prudenie (nizsie som uz celil slabemu protivetru) a po 2 hod. 22 min. pristavam v Drienovci. Najprv ale musim urobit niekolko okruhov, aby som zistil, ktorym smerom pristavat, lebo fanglicky sa len knisu zo strany na stranu. Nakoniec si obidvaja pobezime po rozmocenej pode a zaspinime hrazdu. Potom pol hodiny oddychujeme a Jano hovori, ze si da tyzden pauzu. Co k tomu dodat? V nadrzi mi zostal necely polliter paliva, preleteli sme 120 km.
Ale aj tak by som asi radšej stúpal.
No a druhý štart bol už celkom dobrý.Let Juraj popísal,akurát pri návrate ešte na rožňavskej strane pred preskokom ponad zalesnenú planinu,mi niečo zvláštne zachrčalo v motore.ZĽakol som že niečo s reduktorom ,vrtuĽou.Výška malá.Tak som zĽahka ubral a chytil som nejaké stupáky až som to preletel a nad Jablonovom som mal 1000m nad štartom.Tu už bol konečne kĽud a s nízkymi otáčkami ,bez klapiek som chcel vyklesávať.Akurát pri hrade som mal ešte stále 800m!Celý hrebeň pekne nosil bez bublín a krídlo super klzalo.Záver už opísal Jirí.Budem si musieť pamätať do budúcna ako vie zhoršiť hmla vlastnosti krídla(Nasatá vlhkosť),lebo dnes to bolo o hubu a už som odvykol.Fšetko ma bolí...Ešte na koniec perlička.Pri nakladaní krídla som sa rozprával s Martinom V. cez hlasný odposluch som mal telefon položený na streche auta.Samozrejme, tesne pred výjazdom na hlavnú cestu som si na to dodatočne spomenul...
