10.9.2016 Kraľová Hoľa
Napísané: So Sep 10, 2016 10:49 pm
Ráno sa nakladáme v PO, ja, Rasťo a Braňo bez krídla, v PP Edmond. Pristávačka a obchod v Šumiaci, cyklisti po ceste hore hrešia a škrípu zubami. My sme o 10:45 na kopci. Pofukuje do 2 m S a SV, vpredu na J štarte V. Skladáme a čakáme že sa osvieti a začne juh, pobehujeme skúmeme. Nefúka nič, potom JV, S, ...
Po 13 ideme na S štart pekne fuka do 2 m. Kým sa presunieme mrak a vietor Z, V a nič a nič. Vraciam sa na juh, slabý JV, štartujú PG. Ja si nájdem svoj okamžik a kus s bočným náklonom to odpaľujem. Letím pod padák na JV rebre a ustredujem 2-3 m. Nechápem odkiaľ sa to tu berie keď na zemi je to také posr... Dotáčam mrak v 2435 m a frčím na západ, komunikujem z vežou, mraky pekne držia, voči zemi letím s verom vzadku aj cez 75 km/hod. Prvý stupak beriem až pred Veľkou Vápenicou. PO závadku rozprávam občas s vežou aby chlapci vedeli kde letím. V Bacúšskom sedle ma už veža nepočuje a le ja ich po celú dobu. Sťahujem hlasitosť na minimum a kochám sa Slovenskými horami a dolinami. Už dávno ma let osamote tak nebavil ako dnes.
Nad Beňuškou som za pol hodinu, híkam od úžasu, také nebýva. Vpredu nad Mýtom je chmarka a pred Breznom nad Skalkou sa robí krásna buchta. Nad Mýtom to pekne zaberá a za chvíľu som v mraku, oblietam chmary´podo mnou a pozerám že dolina je vymetená. Otáčam sa proti Chopku, Na Gápeľoch, Babe, všade to rebrá dávajú, je to ale riadna gymnastika. Many, trener, by mal radosť.
Chopok a okolie my pripadá ako jedno veľké stavenisko. Je to dosť neprirodzený pohľad. Ale lyžovačka je tu určite úžasná.
Za Žiarskou hoľou pred Skalkou 1980 m je v úbočí pekné chata, útulňa, na hrebienku to dáva do 3 m do základne. Skúšam letieť na hrebeň. Dostupy ale len 2050 m a na hrebeni tmavá vrstva mrakov, nerobí mi to očiň dobro. Vraciam sa aby som mal jednoduchší zvoz. Je už veľa hodín a mraky sa rozlievajú. Zase popred Chopok a Ďumbier 15 minútová gymnastika, ... dokedy ešte?
Kĺžem ku Beňuške na JZ svahy, zase vietor v chrbte, no paráda teké nebýva. Ale nič, len prdy, letím na Edove miesto pod Babinou nad Bacúchom. Sú tu bublinky chytám 1,5 metrík. Dotáčam asi 1800 a letím na hrebeň, vidím padák ale nič netočí. Postupne po hrebeni ako pred dvoma týždňami. Tie isté rebrá bublinkujú, tie isté svahy držia. Ale slnko je až v doline. Prelietam pred Pohorelú na moju obľúbenú pristávačku. Mám ale ešte výšku tak to ťahám za dedinu a pristávam do čerstvo zoraného dobre vyhnojeného poľa. Nik ma nevidí tak pristávam dobre, dokonca aj s kus napnutým krídlom.
Až potom sa dotelefunejem že chalani neleteli, véééľka škoda. Nakladáme sa a frčíme domov. Som dosť zničený tak asi zajtra bude oddychovka.
Už som niečo odlietal ale taký výživný vzduch som už dávno nezažil, preto je veľká škoda tých mizerných podmienok na štarte.
Po 13 ideme na S štart pekne fuka do 2 m. Kým sa presunieme mrak a vietor Z, V a nič a nič. Vraciam sa na juh, slabý JV, štartujú PG. Ja si nájdem svoj okamžik a kus s bočným náklonom to odpaľujem. Letím pod padák na JV rebre a ustredujem 2-3 m. Nechápem odkiaľ sa to tu berie keď na zemi je to také posr... Dotáčam mrak v 2435 m a frčím na západ, komunikujem z vežou, mraky pekne držia, voči zemi letím s verom vzadku aj cez 75 km/hod. Prvý stupak beriem až pred Veľkou Vápenicou. PO závadku rozprávam občas s vežou aby chlapci vedeli kde letím. V Bacúšskom sedle ma už veža nepočuje a le ja ich po celú dobu. Sťahujem hlasitosť na minimum a kochám sa Slovenskými horami a dolinami. Už dávno ma let osamote tak nebavil ako dnes.
Nad Beňuškou som za pol hodinu, híkam od úžasu, také nebýva. Vpredu nad Mýtom je chmarka a pred Breznom nad Skalkou sa robí krásna buchta. Nad Mýtom to pekne zaberá a za chvíľu som v mraku, oblietam chmary´podo mnou a pozerám že dolina je vymetená. Otáčam sa proti Chopku, Na Gápeľoch, Babe, všade to rebrá dávajú, je to ale riadna gymnastika. Many, trener, by mal radosť.
Chopok a okolie my pripadá ako jedno veľké stavenisko. Je to dosť neprirodzený pohľad. Ale lyžovačka je tu určite úžasná.
Za Žiarskou hoľou pred Skalkou 1980 m je v úbočí pekné chata, útulňa, na hrebienku to dáva do 3 m do základne. Skúšam letieť na hrebeň. Dostupy ale len 2050 m a na hrebeni tmavá vrstva mrakov, nerobí mi to očiň dobro. Vraciam sa aby som mal jednoduchší zvoz. Je už veľa hodín a mraky sa rozlievajú. Zase popred Chopok a Ďumbier 15 minútová gymnastika, ... dokedy ešte?
Kĺžem ku Beňuške na JZ svahy, zase vietor v chrbte, no paráda teké nebýva. Ale nič, len prdy, letím na Edove miesto pod Babinou nad Bacúchom. Sú tu bublinky chytám 1,5 metrík. Dotáčam asi 1800 a letím na hrebeň, vidím padák ale nič netočí. Postupne po hrebeni ako pred dvoma týždňami. Tie isté rebrá bublinkujú, tie isté svahy držia. Ale slnko je až v doline. Prelietam pred Pohorelú na moju obľúbenú pristávačku. Mám ale ešte výšku tak to ťahám za dedinu a pristávam do čerstvo zoraného dobre vyhnojeného poľa. Nik ma nevidí tak pristávam dobre, dokonca aj s kus napnutým krídlom.
Až potom sa dotelefunejem že chalani neleteli, véééľka škoda. Nakladáme sa a frčíme domov. Som dosť zničený tak asi zajtra bude oddychovka.
Už som niečo odlietal ale taký výživný vzduch som už dávno nezažil, preto je veľká škoda tých mizerných podmienok na štarte.
