Kokava (Svidník-Lučnec) 22.8.2015
Napísané: Ne Aug 23, 2015 1:18 pm
Celé to začal Jarogalista, keď podal pomocnú ruku Paľovi Vránskemu a zabezpečil okrídlenú časť slávnosti otvárania kokavskej rozhľadne na Slopove.
Moju dilemu, či ísť na Slopovo lietať s rogalom vyriešil nedostatok košických pilotov a samému sa mi na Kokavu trepať nechcelo.
Paralelne RoboB aktivoval Lučeneckú partiu s motorovými rogalami. Teda som zvolil cestu menšieho odporu (a skorého vstávania ) a s Robom sme skoro ráno vyrazili do Svidníka. Pôvodne mal s nami do Lučenca letieť aj najhlavneší technik, ale ten kôli soplíkom povedal že nejde, že len nás trochu odprevadí. Keď sme pristáli v Lučenci a Vlado pristál za nami, záhada soplíkov sa vyjasnila (alebo celkom zozáhadnela)
Na letisku nás čakal uvítací výbor a guľáš
Dávno sa mi nestalo (a či vôbec) aby som o 9.30 mal za sebou raňajky, 2x kávu a guľáš.
Okolo 11.00 mi podal Jarogalista z kopca info o počasí a návštevnosti na Slopove. Vraj už rozkladá krídlo na kopci spolu s Martinom. Moja bezmotorová duša zaplakala, ale aspoň som sa snažil čo najjemnejšie chlapcom naznačiť, že treba ísť podporiť ostatných pilotov štartujúcich z koca. A že termika nie je náš nepriateľ, a nie je to až také zlé.
Let bol úplne pekný, ľudia zo zeme tlieskali, mávali a prelet motorových rogál zožal obrovský úspech. Vzduch bol v poriadku, mierne instabilný, celá exhibícia bola nádherná.
Chalani po pristáti rozprávali také divné "oné" o turbolencii a tak... ale to som nebral až tak vážne, veď som tam bol
Kameň zo srdca mi spadol, až keď mi Jaro zavolal, že s Martinom zleteli. Vtedy som mal zozbierané všetky argumenty, že moje rozhodnutie letieť s Robom bolo správne.
Cesta Domov v doznievajúcej termike (a svinskej zime) prebehla štandardne, naklepaných cez 5 hodín, ...na jeden deň až-až.
Nádherne strávený deň lietaním a s ľudmi rovnako frekvenčne naladenými,... s ktorými je o čom rozprávať. Stálo za to.
A za seba ďakujem chalanom za "pozemné zabezpečenie" celej akcie.
A ešte jeden poznatok k motorovému lietaniu. Dolet MZK nelimituje veľkosť nádrže či spotreba motora ale močový mechúr posádky
... videné (a písané) očami bezmotorového pilota.
Moju dilemu, či ísť na Slopovo lietať s rogalom vyriešil nedostatok košických pilotov a samému sa mi na Kokavu trepať nechcelo.
Paralelne RoboB aktivoval Lučeneckú partiu s motorovými rogalami. Teda som zvolil cestu menšieho odporu (a skorého vstávania ) a s Robom sme skoro ráno vyrazili do Svidníka. Pôvodne mal s nami do Lučenca letieť aj najhlavneší technik, ale ten kôli soplíkom povedal že nejde, že len nás trochu odprevadí. Keď sme pristáli v Lučenci a Vlado pristál za nami, záhada soplíkov sa vyjasnila (alebo celkom zozáhadnela)
Na letisku nás čakal uvítací výbor a guľáš
Dávno sa mi nestalo (a či vôbec) aby som o 9.30 mal za sebou raňajky, 2x kávu a guľáš.
Okolo 11.00 mi podal Jarogalista z kopca info o počasí a návštevnosti na Slopove. Vraj už rozkladá krídlo na kopci spolu s Martinom. Moja bezmotorová duša zaplakala, ale aspoň som sa snažil čo najjemnejšie chlapcom naznačiť, že treba ísť podporiť ostatných pilotov štartujúcich z koca. A že termika nie je náš nepriateľ, a nie je to až také zlé.
Let bol úplne pekný, ľudia zo zeme tlieskali, mávali a prelet motorových rogál zožal obrovský úspech. Vzduch bol v poriadku, mierne instabilný, celá exhibícia bola nádherná.
Chalani po pristáti rozprávali také divné "oné" o turbolencii a tak... ale to som nebral až tak vážne, veď som tam bol
Kameň zo srdca mi spadol, až keď mi Jaro zavolal, že s Martinom zleteli. Vtedy som mal zozbierané všetky argumenty, že moje rozhodnutie letieť s Robom bolo správne.
Cesta Domov v doznievajúcej termike (a svinskej zime) prebehla štandardne, naklepaných cez 5 hodín, ...na jeden deň až-až.
Nádherne strávený deň lietaním a s ľudmi rovnako frekvenčne naladenými,... s ktorými je o čom rozprávať. Stálo za to.
A za seba ďakujem chalanom za "pozemné zabezpečenie" celej akcie.
A ešte jeden poznatok k motorovému lietaniu. Dolet MZK nelimituje veľkosť nádrže či spotreba motora ale močový mechúr posádky
... videné (a písané) očami bezmotorového pilota.