Plevník
Plevník
Tento víkend organizoval Ľubo v Plevníku zlet MZK. Nakoniec z toho bol kvôli zlému počasiu len jeden večer, aspoň pre nás. Zišli sme sa tam vlastne len stredoslováci a miestni piloti. Na juhozápade bolo už v piatok dosť veterno, tak sa pilotom z Nitry nedalo. Ja som štartoval o šiestej večer z Lučenca a ponad Poľanu som smeroval k Brusnu, kde sme sa vo vzduchu stretli s Karolom a Jožom z Očovej. Po štarte som sa tešil, že aký príjemný let ma čaká, no nad Poľanou to začalo byť turbulentné, a tak to zostalo až do Plevníka. Naša, už tradičná zostava pokračovala ponad Kremnickú Skalku, Kľak a zdržali sme sa až pri Súľovských skalách, kde boli aj dva balóny. Veľmi pekná rázovitá oblasť, pripojili sa k nám aj miestni piloti, no bolo to tam zvlášť v malých výškach kvôli vetru dosť divoké. Vo vzduchu sme sa už zdravili s chlapcami z Liptova a Oravy a šli sme na pristátie. Dráha mala len 200 metrov, no pri miernom protivetre stačila aj polovica. Večer nám Ľubo pripravil pohostenie v podobe grilovaného mäsa a klobás, čapovanej kofoly a piva. V príjemnej atmosfére sme vydržali dlho do noci. Spať sme mohli buď v spoločnej miestnosti plnej chrápajúcich chlapov, alebo v stane medzi diaľnicou a železnicou. Ja, keďže som si priniesol stan, som volil druhú možnosť. Pre mňa sú tieto nocľahy ako za trest, ale o tom som už písal. Ráno sme štartovali o šiestej s cieľom oblietať miestne hrady. Zase bolo veterno a turbulentne, no čo bolo horšie, z juhu sa pomerne rýchlo nasúvala nízka oblačnosť. Dohodli sme sa, že sa pri Strečne rozídeme domov. Keď som sa naposledy pri Strečne obzrel, tak už bolo Považie pod mrakmi, mal som pocit, že sme to stihli v poslednej chvíli. Smerom domov sme však mali nádherné slnečné počasie, tak sme sa rozlúčili s pilotmi z Liptova a Oravy a pokračovali sme cez Veľkú Fatru a Donovaly, čo je jedna z najkrajších trás na Slovensku domov. Nad Brusnom som sa rozlúčil s Karolom a Jožom a ponad Poľanu som vyklesal až do Lučenca. Pre mňa to bol veľmi pekný letový zážitok v oblasti kde som ešte nelietal a určite bude stáť zato si túto trasu niekedy na jeseň pri kľudnom počasí zopakovať.
Re: Plevník
V nedeľu som nahovoril Karola na let do Zlína, letisko Štípa. Cieľ bol návšteva ZOO a zámku Lešná, ktoré sú 2 km od letiska. Štartoval som krátko po východe slnka, Karol 20 minút neskôr. Letel som priamo cez CTR Sliač, Karol tiež a stretli sme sa vo vzduchu za Kremnicou. Prvé pristátie a podanie rúk bolo v Prievidzi. Potom sme leteli priamo ponad pohorie smerom na Dubnicu, nafilmovali sme si Vršatec a pokračovali sme do Zlína. Po pristátí sme išli ešte na krátky let ponad Zlín. Deň sme strávili ako som už spomínal v Zoo, zámku a tiež sme dodržiavali pitný režim v miestnych pohostinstvách. Popoludní sme sa na letisku stretli s niekoľkými pilotmi a pred šiestou sme štartovali domov. Leteli sme smerom na Dubnicu, ďalej na Partizánske, aby sme sa vyhli kopcom, bolo to ešte dosť termické. Tam sme sa vo vzduchu rozlúčili. Karol letel priamo domov a ja som to zobral južnou okľukou okolo CTR. Nechcelo sa mi ponad kopce. Pristával som krátko pred západom slnka. Bol to celkom príjemný výlet, škoda, že sme sa nestretli viacerí, ale som vďačný aj za Karolovu spoločnosť.
https://youtu.be/Y1syzeL1pIE
https://youtu.be/Y1syzeL1pIE
Re: Plevník
Nemas video i zamku Lesna? Cely ten areal je krasny, ale zhora som ho este nevidel
Monotrike
Re: Plevník
Na stránke letiska Štípa zakazujú prelietavať ponad zámok,tak som si netrúfol. Letel som nad ním asi v 200 metrovej výške a to je na filmovanie vysoko.
Re: Plevník
Jak Ti závidím, pekný výlet. Aj videjko, ale hudba k videu je super.
Re: Plevník
Plevník 2018.
Na prvom mieste musím pochváliť už tradične vynikajúcu organizáciu. Zlet sa konal od piatku do nedele. Ja som však spolu s Karolom priletel až v sobotu večer. Počasie na prelet ideálne nebolo. Chcel som letieť už ráno no pršalo. Poobede mi Karol volá, že poletíme večer, vraj Miro zo Štrby tam priletel na obed v termike a keď nepriletíme, tak sa nám bude vysmievať. Počas telefonátu bola u nás akurát búrka, no Karol ma ubezpečil, že večer bude dobre. Aj bolo, no krátko po štarte som zistil, že mám len úzku cestičku, medzi dvoma prehánkami, ktorá sa mi samozrejme zavrela, tak som hneď zmokol. Keď som stade vyletel, nad Detvou sa spustil poriadny lejak a tak som musel Poľanu oblietať zo severu. Tam som sa stretol s Karolom a pokračovali sme ponad Panský Diel, kde boli ešte o siedmej večer trojmetrové stupáky. Hlásili dosť silné turbulencie a silný protivietor, no nebolo to také zlé. Leteli sme proti slnku v dosť veľkom opare a ja som mal okuliare zbalené, tak som sa dosť vytrápil. Na navigácii som nevedel nič odčítať, terén som kvôli oparu nevidel a Karol sa mi tiež stratil. Nakoniec sme sa našli, zavesil som sa za neho a doleteli sme do cieľa. Večer sa niesol v príjemnej atmosfére. Jožo Sajan sa nám posťažoval, že si kvôli silnému vetru netrúfol letieť, tak prišiel autom a okrem toho že si nepolietal ešte aj dostal pokutu za rýchlosť. My čo sme doleteli sme sa len blažene usmievali. Ráno ma vyhodnotili ako najviacej chrápajúceho. Ach ako mi chýbal Robo. O tento titul by som ho nerád pripravil. Po krátkych raňajkách sme sa všetci rozleteli domov. Môj let bol pokojný, už s nasadenými okuliarmi mi nevadila ani horšia viditeľnosť.
Na prvom mieste musím pochváliť už tradične vynikajúcu organizáciu. Zlet sa konal od piatku do nedele. Ja som však spolu s Karolom priletel až v sobotu večer. Počasie na prelet ideálne nebolo. Chcel som letieť už ráno no pršalo. Poobede mi Karol volá, že poletíme večer, vraj Miro zo Štrby tam priletel na obed v termike a keď nepriletíme, tak sa nám bude vysmievať. Počas telefonátu bola u nás akurát búrka, no Karol ma ubezpečil, že večer bude dobre. Aj bolo, no krátko po štarte som zistil, že mám len úzku cestičku, medzi dvoma prehánkami, ktorá sa mi samozrejme zavrela, tak som hneď zmokol. Keď som stade vyletel, nad Detvou sa spustil poriadny lejak a tak som musel Poľanu oblietať zo severu. Tam som sa stretol s Karolom a pokračovali sme ponad Panský Diel, kde boli ešte o siedmej večer trojmetrové stupáky. Hlásili dosť silné turbulencie a silný protivietor, no nebolo to také zlé. Leteli sme proti slnku v dosť veľkom opare a ja som mal okuliare zbalené, tak som sa dosť vytrápil. Na navigácii som nevedel nič odčítať, terén som kvôli oparu nevidel a Karol sa mi tiež stratil. Nakoniec sme sa našli, zavesil som sa za neho a doleteli sme do cieľa. Večer sa niesol v príjemnej atmosfére. Jožo Sajan sa nám posťažoval, že si kvôli silnému vetru netrúfol letieť, tak prišiel autom a okrem toho že si nepolietal ešte aj dostal pokutu za rýchlosť. My čo sme doleteli sme sa len blažene usmievali. Ráno ma vyhodnotili ako najviacej chrápajúceho. Ach ako mi chýbal Robo. O tento titul by som ho nerád pripravil. Po krátkych raňajkách sme sa všetci rozleteli domov. Môj let bol pokojný, už s nasadenými okuliarmi mi nevadila ani horšia viditeľnosť.