Minuly vikend som opat podlahol caru lietania a tak som aj teraz zatuzil znova sa dostat do vzduchu. Uz davno som to doma nemal tak idealne nakonstelovane a hoci predpoved nebola bohvie aka, tesil som sa na Haj ako maly chlapec. Vychutnaval som si doslova cely den od nalozenia v garazi, cez rozhovor pocas cesty autom, zapichovanie rukava na pristavacke, sliapanie na kopec, prvy pohlad z rampy, rozkladanie, samotny let a pivo v Orgovane. Ale pekne po poriadku.
O 10:00 volam Marianovi ako su na tom s nakladanim. Cca o pol hodinku som sa pri mojej garazi nakladal na Marianove auto uz aj ja. Pred Turnou nas prekvapila este nizka oblacnost, ktora sa smerom na Sorosku rozpadavala evidentne pomalsie ako celou cestou z KE. Posledne chmurky sa este lenivo povalovali pod urovnou hrebena, vetrik slaby, skor zavany. Bolo mi to vsak jedno. Predpoklad pripadneho zletaku absolutne zatienila moja radost z toho, ze som po niekolkych rokoch opat na Haji. „Na rodnom kopci“. Na pristavacke, pri studnicke sme zapichli rukav a hoci nas Marian chcel vyviezt autom az hore, s Lacom sme mu pri kostole razne povedali "STOJ! Niesme predsa este taky stary." Tak sme sa zakecali, ze som sa az divil ako skoro sme hore. Cestou od rampy k autu sme stretli Misa s Norom a kedze sme s Lacom nemali ziadny preletovy plan, povedali sme im ze poletime za nimi.
Ked som dotrepal svoje kridlo na start, spomenul som si ako sme ich kedysi nosili hore od kostola. Keby som nezazil, neuverim. Zadychcany som sa pytal Laca, co to najvhodnejsie vystihuje: ze sme boli silny a hlupi, alebo mlady a nadrzany. Bez zavahania mi odpovedal, ze z kazdeho nieco. Predychaval som vycerpanie a trochu nad tym rozmyslal. Ma pravdu, je predsa skusenejsi.
Rozkladali sme a sledovali ako chodia mierne zavany a vtaky kruzia nad nami. Prvy sa na start postavil Miso, ktory to odpalil okolo 12:45. Viedol si vcelku dobre, potocil nejake stupaky a co ma najviac tesilo bolo, ze sa drzal hoci nie vysoko, ale nad hrebenom. Hovorim si je to dobre, aj to mi staci, pomotam sa trochu nad kopcom a budem stastny. Noro startoval okolo 13:05. Tiez sa drzal pekne nad startom a nad malou muldou napichol evidentne krasny stupak. Trosku som znervoznel ze preco som este na zemi. Potom vsak nasadil smer velka mulda a klesal a klesal a klesal...
Po tom ako Marian odstartoval Dana, som uz stal pripraveny na rampe. Posmeleny zo Stranika, ked sme startovali skoro do bezvetria, som necakal kym zavan zosilnie ale skocil do jeho zaciatku, tak ako ma to ucili skusenejsi prave tu, na Haji. Stupak bol rovno pred startom. Iba som zatocil a uz som sa viezol hore 0,8m/s co neskor zosilnelo na 1,2. Zanasal na Z-JZ tak v cca 150 nad startom som ho opustil a letel na malu muldu. Medzitym som pozoroval Marianov start, neskor Lacov. Po vytoceni cca 300 nad start, som nasadil na preskok. Nad hradom do mna vrazil stupak a tak som znova zatocil. Bolo mi divne ze tento zanasa na vychod. V doline vsak naozaj fukal JZ. K Zadielu som doletel mierne pod urovnou hrebena a sledoval dravcov ako sa vozia, ale netocia. Ked to zabralo zalomil som. Po druhej 360tke som bol uz opat nad hrebenom, veselo si tocil a pozoroval zlty padak, ktory letel nad hrebenom so sklopenymi usami a bocnym cvalom sa blizil ku mne. Padackari dnes startovali z „REBRA“. Ked som videl ostatnych lietat pod urovnou hrebena, prestal som sa pohravat s myslienkou ze ich navstivim. Dotocil som moj vrchol dna, pockal na Joza , zamavali sme si a letel som nad hrad, kde mali nejaky dobrodruhovia rozlozeny stan a kyvali mi o 106. Tak som si opat zamaval a letel ku chlapcom pristat. Nad pristavackou sa krutil vietor od vychodu na zapad. Ked som zacitil hnoj, kridlo znervoznelo a tak som este vo vyske cca 150m skusal bojovat. Nechybalo vela a bol by som znova na hrebeni, z nejakych pricin mi vsak vypol v hlave moj software a po poslednej 360tke som stratil stupak. Ono...bolo to dnes dost cudne, lebo nad Hajom mali stupaky zo zaciatku znos na zapad, potom sa vsak lamali na vychod. Pristal som po 56 minutach, vysmiaty a stastny.
Dnesny den by som uzavrel ako uplne vydarenu, kulturno, spolocensku, sportovu akciu, pre mna s prijemnym nadychom nostalgie.. Na 100 percent sme vyuzili okno, ktore na poobedie predpovedali, aj ked sme si rano neboli celkom isty . Pospominal som na vsetky tie krasne chvile, ktore som prezil na Haji a tesim sa kedy pojdem lietat znova.
Chlapci dakujem za spolocnost, bolo mi ctou a statnym sviatkom zaroven.
