Skusim moje zažitky a myšlienky to po častiach formulovať.
1. deň:
Vyrážali sme, so starým KPLkom a malou dušičkou ako zmoknem, teda za KE vo štvrtok ráno sme mokli. V dohodnutom Šumiaci načas, ale nás sťahuju do Bystrej že bude Baranovo. Po opätovnom preskúmani počasia, o 11:30, štartujeme smer KH
100 km naviac ale mame šofera lebo Šaňo prišiel včas. No trvalo to strašne dlho na kopci sa dávame dokopy po 14tej, aj tak je ešte cirus a nikto neverí že vypísaný task KH-Beňuška-KH-Bacuch 63 km v JZ vetre niekto da.
Nevaham a staviam sa prvý na štart. Ved je po 15tej
"Uplna klasika" zips, zabudnutý zapnutý zvuk, zátačka vpravo do 2,5 m stupaku, otáčam asi 3x som nad vrcholom stožiara. Napínam a ťaham po hrebeni. Za Žiarskym sedlom ma dobiehajú brusy, cítiť vplyv západneho vetra, južné rebra musím najprv oblietať v záveternej turbulencii a bublinkách na JZ stranu a tam to vcelku spoľahlivo dáva do 2100 až 2200.
Vario mi niečo pindá o CTR. strašne to ruší. Výšku predsa mame OK, ale to je o inom. Vpredu vidím že sa točí, tak postupujem. Za Polomkou rampou nalietam zase zapadne strany a dotáčam kráásne stúpanie 2350 m. Ideálne pred otočakom. Letím a sledujem Vlasta s Jurom ako sa blýskajú a vracajú späť na hrebeň. Robí sa z tohoto stupaku pekný mrak. Cylinder bodujem v peknej výške nad 2000. Situácia 70 km/h a viac je vééľmi upokojujúca, na hrebeni naozaj mrak stále dava ale Juro s Vlastom su už ďaleko. Pridávam aby ma mrak neodrezal od spiatočnej cesty. Ide to ťažšie ako som si myslel lebo aj mrak cestuje, ale sa aj rozpadá.
Pred žiarskym sedlom dotačam výšku a sledujem "súperov ako sa vracajú. Hrebeň holí letím pod hrebeňom, vysvahujem? ale prt. Dačo zapípa tak sa začínam otáčať a svahovať, počítať svište. nejaká výška pribudla, posúvam sa s vetrom a bublinou smerom k Holi. Zrazu tradadááá. Zabudol som že KH má 5 km cylinder. Bože zase proti tomu vetu...
úplne rovnaký scénár ale hľadanie a stredenie ide už horšie, ved je skoro 5 hodín. Budíky ukazujú doklz ale neverím tomu, vietor a staré krídlo to nedovolia. Tlačím sa dopredu po hrebeni a zrazu zisťujem že som sa chytil do vlastnej pasce, V závertí rebier to nedoletím a hore je protivietor. Tak treba feroidné myslenie a trpezlivosť. Pred Bacušskou dolinou na hrebeni mi to ukazuje 500 m v cieli tak vyrážam, ide to lepšie ako som myslel, Tradáááá dáva cieľ, prelietam ponad pristáte rogalá na južnú stranu doliny ale tam je akurát smrad od salaša. Ponad rebrá sa pomotám aby som urobil na Nora nejaký km
. Ten mi to raz vráti
Pristávam ako 5.ty v cieli. šťastný a rád ako moje staré KPL s polarou Moyesa dobre funguje.
Nakoniec som na výsledkoch tretí lebo páni majstri mali potentované otočáky. Také nebýva.
2. deň:
Aj na Plešiach sme pozde trebalo o hodku skôr. Plytká štartovačka a bočný JZ my vracia pocity z Martiniek kde som rozbil kovanie na Moyesovi.
Edo, Ivan, Juro, Vlasto, stúpajú a my sa pozeráme. Zase JZ zavany a my zase pozeráme, teraz je to naozaj zlé, čas beží. Rogala nasadzujú na trať, pri prvých zavanoch ide Noro, potom ja. Na svahu bublinky, aj som myslel že to je teraz ale niekde sa to podela a ...prt. Pristáva Noro, aj ja, voláme Gašpiho, balíme a o 16 tej sme na štarte a bežíme do podstatne slabšieho vetra. Uplne v pohode. Noro vpravo kde pred chviľou stúpal padák točí ale nie je to to orechové. Ja nalietam medzi stromami a lúkou bublinky, feroidujem ich a 100 m ned lúkou to zabralo, 1,5 potom 2,5 potom 3,5 potom 4,5 m na 20sek priemere. mrak tmavne ale je to OK. Cítim že je to posledný dnešného dňa. Nora už nevnímam lebo nie je čas, frčím za Vysokú. Na obvyklom mieste na rebre je stupak podobný spred chvíle. Dotačam základňu , okolo dole je už okraj mraku, vzadu si všímam dášť, nad dolinou letí oproti vetroň. Dolina sa zatieňuje a je mi jasné že to bude boj s časom a mrakom. Ide to vcelku ako po masle len to výrazné stúpanie ako pred chvíľou zase neprichádza, točím slabé pol metre aby som sledoval situáciu okolo a aby mi budík meral vietor. Míňam Krpačovo a špekulujem či letieť viac v doline alebo v horách. Volím kompromis lebo slnku ďaleko v doline a dažďu za chrbtom neverím. Pozdravujem pani Beňušku, počítam rogala v cieli. Na hrebeni za Bacušskou dolinou svahujem západný vietor. Fotia ma, a už sú dosť blízko. Kašlem na svah a po rebrách preskakujem od jedného k druhému. Ide to pekne. Trebalo my ešte 100 m výšky aby som dokľzal do Pohorelej, tam to bolo ešte také čisté. Nad Heľpou pristávam zatáčkou v 15 metroch do strniska.
Krídlo penášam ku ceste pod les asi 50 m, kým sa vraciam po postroj začala húľava. Som dooosť prekvapený lebo búrka frčala na severnej strane hrebeňa a ejhle je to tu. To som ešte netušil že vtedy nado mnou prelietaval Matejovský.
Všetko dobre dopadlo, našli sme sa, aj Honzo pristál v Zlatne. Samotnú uletenú trať som urobil za 1:10, super priemerka len mi bola na nič ked som nemal cieľ.
3. deň:
zajtra