DUBINA 11. jún 2009
Napísané: Št Jún 11, 2009 11:27 pm
Dnešok som si vytrucoval a priam vymodlil po Marekovom skoro nočnom lietaní na Dubine 09. 06. V ten deň sme, klasicky ako vždy doteraz, išli na kopec nie, keď bolo treba, ale keď sa nám podarilo. Znamená to asi nasledovné:
K vyrazeniu na kopec potrebujem nejakú prípravu. Tú však z praktických dôvodov nedokážem urobiť, kým nie som v garáži. V garáži nie som, lebo čakám druhého pilota, kým príde z práce. Keďže mu do mesta ide autobus až o 20 min., tak ho autom idem vyzdvihnúť na opačnú stranu mesta. Medzitým náhodou ešte stále fúka celkom dobrý vietor, ale ručičky hodín ukazujú už dávno po 17,00 hod. Cesta do garáže pre krídla, ich naloženie a s tým súvisiaca ďalšia "strata" času a konečne jazda pod kopec. Potom ďalšie minúty okolo "vybaĽovania sa" z auta pred výšĽapom na štart. Našťastie cesta z parkoviska na štartovisko nám s krídlom na ramenách a ležačkou prevesenou cez chrbát zaberá ani nie 10 minút. Lenže vietor na štarte je, pre zmenu, dosť silný a pilot už nelietal skoro mesiac, tak nemá potrebnú sebaistotu. Takže čakanie na vhodný okamžik štartu ukrajuje z času a slnko sa chvatom uberá smerom za za Kriváň a tiene sa neúprosne predlžujú. Napokon sa štartuje čosi po 19,30 hod. a pristáva sa po 20,00hod. keď si už slušní Ľudia robia pred spánkom večernú hygienu. Medzitým, čo Marek vo vzduchu "bojuje" s vetriskom a skoro predvádza cúvanie za letu, ja, kompletne prichystaný na štarte, to predsa len vzdávam - do takéhoto vetra, aký sa rozfúkal, naozaj nepotrebujem skákať a naviac – lietanie v šere ma absolútne nenadchýňa.
Takže dnešnú Dubinu som si naplánoval zodpovedne už včera. Po predchádzajúcej skúsenosti som si povedal, že nie je nad lietanie cez deň, keď pekne svieti slniečko a barančeky sa kotúĽajú po oblohe. PodĽa rozdeĽovníka som mal byť poobede o 13,45 v službe, ale ak budem na kopci medzi 10,00 a 11,00 hod., tak do cca 13,00 musím i niečo polietať i stihnúť sa zbaliť a stihnúť dôjsť do služby.
Napokon som z garáže vyrážal až okolo 10,45 hod. Rozpálený pre vec som z parkoviska od Kvetnice na štart došiel za neuveriteĽných 7 min. a bez jediného zastavenia(!). Na kopci po mojom príchode chvíĽu fúkal východ, no postupne sa menil na JV až nakopon sa ustálil a zostal fúkať juh ako vyšitý. Nemal ešte potrebnú silu, ale dalo sa očakávať jeho zosilnenie. PodĽa predchádzajúcej dohody s Jarom Muchom vytáčam číslo jeho mobilu a oznamujem mu, že môže spokojne vyraziť a že ho určite na štarte počkám - veď som ho ešte predtým nikdy nestretol a aj tak som čakal na silnejší vietor.
Jaro dorazil na kopec okolo 11-stej. Mňa tlačil čas a vietor stále nie a nie zosilnieť. Napokon som sa poriadneho poryvu dočkal až o 12,00 a odštartoval som. S TWR Tatry som dohodol klasickú "krabičku" - spojnicu obce Hranovnica - kolmo na hrebeň Dubiny - po hrebeni na úroveň obce Sp. Bystré - Hranovnica a do ALT 4500 stôp. Bol som frajer - mal som "na palube" konečne prístroj. Držiak na novokúpeného Flyteca som nestihol zohnať, tak som s ním odštartoval majúc ho pripevnený za Ľavým zápästím. Nebolo to celkom ideálne, ale chcel som si to vário konečne užiť a vyskúšať. Po štarte zákrutou vpravo to šlo ako vo výťahu. Miestami mi vário ukazovalo spútanie i 4 m. To bolo naozaj pekné. Najúžasnejšie však bolo to lietanie na pravé poludnie. To Vám je fantázia! Staručký Atlas ma vyniesol do 3580 stôp ALT (na štarte som mal 2510 stôp), sem tam nejaký lomcovák, ale vcelku pokojné lietanie. Keď zoslabol vietor, tak som šiel dole ako šuter. Brusenie pred štartom neprinieslo požadovaný účinok, tak som to nasmeroval ponad št. cestu k záhradkám - ako minule.
Zaujímavé bolo, že nad úbočím, pozdaž ktorého vedie št. cesta ma to držalo na nulke a nad záhradkami mi vário začalo opäť pekne pípať. Hodiny však boli neúprosné - bolo treba pristáť a mať ešte i časovú rezervu na zbalenie krídla, chytenie nejakého stopa k autu zaparkovanému v sedle, vrátenie sa s autom pre krídlo a cesta do služby. Stíhal som to len tak-tak. Pristával som do nízkeho obilia neďaleko hlavnej cesty. Celková doba letu bola iba 19 minút, ale dušičku som mal aj tak nadmieru spokojnú.
Kým som ja balil krídlo na pristávačke, na let odštartoval i Jaro Mucha. ZatiaĽ, čo som ho ja z pristávačky vyzeral nad západnou časťou Dubiny, on si poletoval nad záhradkami a ani som ho nezbadal. Mohol na mňa z výšky aspoň zapískať!
Jaro pristával až okolo 14,00 a predstavte si - lietal si ako vták dobrú 1 hod. a 40 min. Za to, že som ho dnes vytiahol na lietanie, bude musieť niečo poplatiť!
SĽúbil, že o svojom lete napíše niečo i on.
K vyrazeniu na kopec potrebujem nejakú prípravu. Tú však z praktických dôvodov nedokážem urobiť, kým nie som v garáži. V garáži nie som, lebo čakám druhého pilota, kým príde z práce. Keďže mu do mesta ide autobus až o 20 min., tak ho autom idem vyzdvihnúť na opačnú stranu mesta. Medzitým náhodou ešte stále fúka celkom dobrý vietor, ale ručičky hodín ukazujú už dávno po 17,00 hod. Cesta do garáže pre krídla, ich naloženie a s tým súvisiaca ďalšia "strata" času a konečne jazda pod kopec. Potom ďalšie minúty okolo "vybaĽovania sa" z auta pred výšĽapom na štart. Našťastie cesta z parkoviska na štartovisko nám s krídlom na ramenách a ležačkou prevesenou cez chrbát zaberá ani nie 10 minút. Lenže vietor na štarte je, pre zmenu, dosť silný a pilot už nelietal skoro mesiac, tak nemá potrebnú sebaistotu. Takže čakanie na vhodný okamžik štartu ukrajuje z času a slnko sa chvatom uberá smerom za za Kriváň a tiene sa neúprosne predlžujú. Napokon sa štartuje čosi po 19,30 hod. a pristáva sa po 20,00hod. keď si už slušní Ľudia robia pred spánkom večernú hygienu. Medzitým, čo Marek vo vzduchu "bojuje" s vetriskom a skoro predvádza cúvanie za letu, ja, kompletne prichystaný na štarte, to predsa len vzdávam - do takéhoto vetra, aký sa rozfúkal, naozaj nepotrebujem skákať a naviac – lietanie v šere ma absolútne nenadchýňa.
Takže dnešnú Dubinu som si naplánoval zodpovedne už včera. Po predchádzajúcej skúsenosti som si povedal, že nie je nad lietanie cez deň, keď pekne svieti slniečko a barančeky sa kotúĽajú po oblohe. PodĽa rozdeĽovníka som mal byť poobede o 13,45 v službe, ale ak budem na kopci medzi 10,00 a 11,00 hod., tak do cca 13,00 musím i niečo polietať i stihnúť sa zbaliť a stihnúť dôjsť do služby.
Napokon som z garáže vyrážal až okolo 10,45 hod. Rozpálený pre vec som z parkoviska od Kvetnice na štart došiel za neuveriteĽných 7 min. a bez jediného zastavenia(!). Na kopci po mojom príchode chvíĽu fúkal východ, no postupne sa menil na JV až nakopon sa ustálil a zostal fúkať juh ako vyšitý. Nemal ešte potrebnú silu, ale dalo sa očakávať jeho zosilnenie. PodĽa predchádzajúcej dohody s Jarom Muchom vytáčam číslo jeho mobilu a oznamujem mu, že môže spokojne vyraziť a že ho určite na štarte počkám - veď som ho ešte predtým nikdy nestretol a aj tak som čakal na silnejší vietor.
Jaro dorazil na kopec okolo 11-stej. Mňa tlačil čas a vietor stále nie a nie zosilnieť. Napokon som sa poriadneho poryvu dočkal až o 12,00 a odštartoval som. S TWR Tatry som dohodol klasickú "krabičku" - spojnicu obce Hranovnica - kolmo na hrebeň Dubiny - po hrebeni na úroveň obce Sp. Bystré - Hranovnica a do ALT 4500 stôp. Bol som frajer - mal som "na palube" konečne prístroj. Držiak na novokúpeného Flyteca som nestihol zohnať, tak som s ním odštartoval majúc ho pripevnený za Ľavým zápästím. Nebolo to celkom ideálne, ale chcel som si to vário konečne užiť a vyskúšať. Po štarte zákrutou vpravo to šlo ako vo výťahu. Miestami mi vário ukazovalo spútanie i 4 m. To bolo naozaj pekné. Najúžasnejšie však bolo to lietanie na pravé poludnie. To Vám je fantázia! Staručký Atlas ma vyniesol do 3580 stôp ALT (na štarte som mal 2510 stôp), sem tam nejaký lomcovák, ale vcelku pokojné lietanie. Keď zoslabol vietor, tak som šiel dole ako šuter. Brusenie pred štartom neprinieslo požadovaný účinok, tak som to nasmeroval ponad št. cestu k záhradkám - ako minule.
Zaujímavé bolo, že nad úbočím, pozdaž ktorého vedie št. cesta ma to držalo na nulke a nad záhradkami mi vário začalo opäť pekne pípať. Hodiny však boli neúprosné - bolo treba pristáť a mať ešte i časovú rezervu na zbalenie krídla, chytenie nejakého stopa k autu zaparkovanému v sedle, vrátenie sa s autom pre krídlo a cesta do služby. Stíhal som to len tak-tak. Pristával som do nízkeho obilia neďaleko hlavnej cesty. Celková doba letu bola iba 19 minút, ale dušičku som mal aj tak nadmieru spokojnú.
Kým som ja balil krídlo na pristávačke, na let odštartoval i Jaro Mucha. ZatiaĽ, čo som ho ja z pristávačky vyzeral nad západnou časťou Dubiny, on si poletoval nad záhradkami a ani som ho nezbadal. Mohol na mňa z výšky aspoň zapískať!
Jaro pristával až okolo 14,00 a predstavte si - lietal si ako vták dobrú 1 hod. a 40 min. Za to, že som ho dnes vytiahol na lietanie, bude musieť niečo poplatiť!
SĽúbil, že o svojom lete napíše niečo i on.