Dnes po Misovom telefonickom budicku a po vystresovani (ze uz som na ceste) som aj chcel ist lietat. Vyuzil som vsetky zdrziavacie taktiky a po 11-tej sme na ceste. Zoznam pilotov sa ustalil na cisle 2 - Miso a Ja (plus Duri ako sofer).
Na starte nas cakali tri autobusy plne deti - zrejme skolsky vylet. V obrovskom hurhaji sme rozlozili kridla.
(Bol som "milo" prekvapeny zo zaujmu o nas sport zo strany deti aj pedagogickeho doprovodu. Ucitelky aj mnohe deturence mali mnoho zvedavych otazok, akurat ze v madarcine . Nakoniec ucitelkam robil tlmocnika asi 12-rocny chlapec, ktory vedel angliky +/- ako ja.(asi viac + )
a pockali sme kym deti odcestuju.
Situacia bola dost JV, ale intervaly na start chodili.
Miso startoval prvy, LTT, kde nic-tu nic, a pekne krasne "sa dozletel" na pristavacku.
Pri dalsom vhodnom intervale som odpalil aj ja a podarilo sa mi vytocit stupak dna. Bolo to trochu nad vysielac, bol rozdrbany a vobec cely vzduch bol nejaky divny. Este som sa chvilu trapil asi vo vyske startu, ale vobec ma to nebavilo, tak som isiel "dozletiet" za Misom. Celkom cosi pod 25 min.
To krovie pod startom treba naozaj vycistit, lebo uz startujem tak sustredene, az sa toho bojim.