Bolo to takto.
Prisli sme na Tokaj. Na kopci fukalo nic, alebo od zadu. Sedime a debatime. Po nejakom case prisiel interval, jeden, druhy ale nic moc.
V podstate sa opakovalo pocasie z minulej nedele, ked gaspi uletel 50 km. Zacalo vaznejsie dychat, pustili sme sa do stavby rogal.
Som pripraveny na starte ako prvy. Tri padaky potvrdili, ze zase funguje lave rebro. Po porovnani mojich starsich trackov s ostatnymi pilotmi bol ten moj ako bludenie priestorom pricom ostatne (hlavne som sledoval gaspiho) mali, nazval som to, "disciplinu v kruzeni". Jednoducho ziadne osmicky len to tocit vo vybranej strane a navazat sa do stupakov.
Startujem, idem na istotu a stupam dvojeckou do 1400, kde to kaplo. Rozhodol som sa presunut pred zapadne rebro, lebo odtial chodili mraky odkedy sme prisli na kopec. Zatial podomnou vidim v psej vyske ostatnych. Juro uz zbieral hrozno nad vinicami, Gaspi s Robom uz nieco tocili. Na stupanie nadabil aj Juro potom ja a uz to islo. Mam tusenie, ze som chytil najsilnejsie jadro, lebo som dobehol gaspiho, jura a roba a chvilu aj cital tu gaspiho stvorku na plachte co ma tak rad Laco. Behom chvilky mrak na dosah ruky. Nadhera, nieco neuveritelne. Na variu cca 1800 a Aerosi uz ficia priestorom. Robo sa vybral za nimi a ja neviem co sa stalo, stiham Roba a prilietame nad prvu dedinu Timar. Vysky bolo tak akurat na pristatie, rozopinam postroj, vyberam pristavacku. Robo zacal smejdit a tocit, mna tam cosi tiez nakoplo, takze pristatie sa nekona, zatahujem podvozkovu sachtu a ideme nato. Zrazu vidim s nami aj Jura. Tri rogala sa dvihaju od kominov domov, na konci dediny som videl skupinku deti ako stoja a pozeraju na nas
. Naskrabali sme vysku preskocili Tisu a dotiahli sa nad dedinku Zaklod. Tu bolo druhe miesto, kde som vyberal pristavacku. Robo sadol tak som bol rozhodnuty, ze to tam posadim. Napravo predomnou letel Juraj a pustil sa do dlhej tiahlej pravej zatacky a opadaval menej tak som sa pustil za nim. Zase ma cosi nakoplo zacinam to vylizovat az do regulerneho stupaku. Jura sa zatial presunul na zapad odomna a uz ideme hore obaja. Okolo 1200 sa to stale rozpadlo alebo som to stratil neviem. Ale sem tam to tuklo stale. Povedal som si kaslem ja na vysku ved tu je vsade nejaky stupak. A naberam kurz na sever. V gps som nemal ziadne "GO TO" len som proste letel na sever kam to pojde. Rovnym letom to tiez pekne drzalo nebolo sa coho bat, nie ako po odlete z tokaja 4m dole
. Sem tam som stale hodil ockom ako idu cesty a kde to posadim, ale pristavackami som sa zaoberal stale menej a menej. Prelietavam Sarospatak a presuvam sa na zapadnu stranu cesty vedla hor. Tu som uletel este 5km nasiel pristavacku a v nulkach vyklesal a pristal do stredu obylneho pola velkeho ako pristavacka pod stranikom. Takto posadit na presnosti vysmeju ma
. Dotiahol som to k ceste, kde vediet asfaltovany chodnik pre cyklistov a korculiarov. Hned sa pristavil jeden madar s dcerkou. Polamanou anglictinou som mu vysvetlil kto som a co tu vlastne robim a uz bezala debata. Dostal som vodu, hned sa opytal ci ma netreba niekam odviest alebo ci mi nieco netreba. Nasledovala konverzacia s Jurajom po vysielacke, sms-kovanie, cakanie na zvoz. Myslim ,ze tie madarske roviny su na trenovanie preletov vyborne. Vsade sa da pristat, bez strachu sa da letiet aj v malich vyskach.
S tym Flaviom nieje nieco v poriadku, ked to takto lieta
.