2008-júl-12: Bukovec, Straník, ...
Napísané: So Júl 12, 2008 10:26 pm
Na Bukovci sme boli viacerí: Noro, Majo, Mišo G, Maťo V, Laco, Jano Ludvik, Jožo Rusnák a ja. Na štarte bol fučák, ale s asistenciou sa dalo odštartovať - našťastie sme mali jedného nelietajúceho vodiča (Mišov kamarát ĂŹuri). Nora sme do toho hodili prvého, ale pretože odišiel onanovať na Ľavú stranu a vytrvalo sa odmietal vrátiť, hodili sme do toho našich pilotov vo výcviku - Jana a Joža. Pokyny mali jasné - letieť na koniec rebra a až tam niečo skúšať. Po štarte im to išlo pekne v nule a v doline nad pristávačkou pekne točili.
Až na zemi som sa dozvedel, že Jano sa vo vzduchu pozvracal (dúfam že nie z tej turbulencie) a Jožko, posmelený doterajšou úspešnou radou lietaní, sa pri točení tesne nad zemou dostal za stromy a pri vcelku úspešnom pristávacom manévri si zlomil ruku pod ramenom. Ako príučka prerastenej sebadôvere by to bolo dobré (mohlo to dopadnúť aj horšie), ale je mi veĽmi Ľúto, je že na traumatológii zistili, že mu budú rezať ruku kvôli fixovaniu kosti. Dúfam že mu to zrastie bez problémov.
Ja som sa dvíhal pod pristávačkou vo výške asi 170 m nad zemou a termika bola veĽmi ostrá - hoci som to zalomil na 60 stupňov, krídlo letelo rovno. Stupák mal príšerný znos a polovicu zákruty som bol mimo. Našťastie 2 km vyššie po doline sa to scivilizovalo, takže som v 0.5 m/s pokračoval až na koniec doliny. Max. dostup som mal 1980 m ale do základne som sa nedostal. Pretože všetci boli na zemi, dal som si podmienku, že to musí ísť do základne, inak na prelet nejdem. Nepodarilo sa mi, ale na prelet to aj tak nebolo, pretože max. stúpanie na kruhu som mal okolo 1.5 m/s.
Dnešná termika bola asi poznačená silným vetrom, v priemere to bolo 20 km/h, ale pri termických bombách 200m nad zemou boli občas aj okamihy 40 km/h. Smer bol JJV - až do 1200 m nadmorských a nad 1500 m bol už JJZ - rovnakým smerom išli aj mraky. Pristávanie pod Bukovcom je veĽmi dobré - pretože pod pristávačkou je výrazná odtrhová hrana, z ktorej lietali termické bomby, samotná pristávačka je tým tienená pred silným vetrom. Takže ani v silnom vetre nemáme problém tam ísť.
Až na zemi som sa dozvedel, že Jano sa vo vzduchu pozvracal (dúfam že nie z tej turbulencie) a Jožko, posmelený doterajšou úspešnou radou lietaní, sa pri točení tesne nad zemou dostal za stromy a pri vcelku úspešnom pristávacom manévri si zlomil ruku pod ramenom. Ako príučka prerastenej sebadôvere by to bolo dobré (mohlo to dopadnúť aj horšie), ale je mi veĽmi Ľúto, je že na traumatológii zistili, že mu budú rezať ruku kvôli fixovaniu kosti. Dúfam že mu to zrastie bez problémov.
Ja som sa dvíhal pod pristávačkou vo výške asi 170 m nad zemou a termika bola veĽmi ostrá - hoci som to zalomil na 60 stupňov, krídlo letelo rovno. Stupák mal príšerný znos a polovicu zákruty som bol mimo. Našťastie 2 km vyššie po doline sa to scivilizovalo, takže som v 0.5 m/s pokračoval až na koniec doliny. Max. dostup som mal 1980 m ale do základne som sa nedostal. Pretože všetci boli na zemi, dal som si podmienku, že to musí ísť do základne, inak na prelet nejdem. Nepodarilo sa mi, ale na prelet to aj tak nebolo, pretože max. stúpanie na kruhu som mal okolo 1.5 m/s.
Dnešná termika bola asi poznačená silným vetrom, v priemere to bolo 20 km/h, ale pri termických bombách 200m nad zemou boli občas aj okamihy 40 km/h. Smer bol JJV - až do 1200 m nadmorských a nad 1500 m bol už JJZ - rovnakým smerom išli aj mraky. Pristávanie pod Bukovcom je veĽmi dobré - pretože pod pristávačkou je výrazná odtrhová hrana, z ktorej lietali termické bomby, samotná pristávačka je tým tienená pred silným vetrom. Takže ani v silnom vetre nemáme problém tam ísť.