K tvojmu argumentu - áno, keby to padalo nosom dole, tak je to naozaj príťaž navyše. Je to však nereálne pri pružných krídlach.Hľadám upresňujúcu odpoveď ohľadne veľkosti záložky.Niekde na fóre o ZL som čítal, že stačí záložka na zaťaženie pilot plus postroj, lebo je krídlo pevnej konštrukcie, nezbalí sa ako padák a kladie pri páde odpor, ktorý tú záložku nezaťažuje.To sa mi nevidí, lebo ak by zostalo padať po nose, tak je to záťaž plus. Alebo ako je to?
To by krídlo muselo byť vyladené presne na strmhlavý let. To sa dá dodržať len veľmi ťažko (aj pri veľmi poškodenom krídle). Akékoľvek malé prekrútenie nosnej plochy spôsobí, že krídlo sa začne vzpínať ako padajúci list a výsledkom bude pomalé klesanie. Pozri napr. sem: http://www.youtube.com/watch?v=bInsl4AH8Nk. Pretože krídlo samotné padá porovnateľne pomaly ako ty na padáku, môžeš ho zo svojich úvah vypustiť.
Keby sa ti ho podarilo stabilizovať v nejakej strmej polohe, aj tak bude krídlo vyvodzovať nejaký malý vztlak, ktorý spôsobí, že nebudeš s padákom klesať kolmo k zemi, ale pod určitým uhlom. To máš ako kĺzavy pohyb po naklonenej rovine. Napr. pri odklonení o 30 stupňov od kolmého pádu ti kosínus uhla odoberie v smere pohybu približne 17kg hmotnosti, čo je pomerne dosť oproti hmotnosti krídla samotného.
Čo sa týka tuhých krídel, tam je pružný poťah len na odtokovom úseku. V prípade zlomenia laminátovej skrine je asi celkom rozumné očakávať stratu napnutia celej odtokovej hrany a výsledkom je 45 kg strmhlavo padajúceho kompozitu, za ktorým sa voľne trepoce poťah. Tie pravidlá, čo započítavať do hmotnosti, nemám z mojej hlavy, ale tak nejako mi to tiež vychádza.